Bol raz jeden mladý muž, ktorý miloval vlny a surfovanie. Žil v dobe, kedy svetu vládol voľnomyšlienkársky fenomén hippies a dizajn surfovej dosky postupoval míľovými krokmi. Na to, aby bol jeho zážitok zo surfovania ešte výraznejší, však potreboval lepšie plavky. Také, ktoré by ho na doske nenechali v štichu a ešte aj dobre vyzerali. A tak sa zrodil Quiksilver.

Milovník surfovania Alan Green
Pri zrode značky Quiksilver stál už spomínaný mladý milovník surfovania Alan Green. Alan pochádzal z malého mestečka austrálskeho štátu Victoria Torquay, kde v roku 1968 začal vyrábať neoprény vhodné na surfovanie. Začínal, podobne ako iní priekopníci, v garáži a na rozbehnutie podnikania si od svojho otca požičal 2500 dolárov. Následne Alan experimentoval s neoprenom, suchým zipsom a kovovými patentmi, až sa mu zakrátko podarilo vyvinúť prvé technické boardshorty na svete. V tomto čase mal Alan stále zamestnanie vo firme Rip Curl, ktorá vznikla tiež v austrálskom Torquel a je dodnes jedným z najväčších obchodných rivalov Quiksilver. No starí kamoši z pláže Alan Green, John Law a zakladatelia Rip Curl Dougles „Claw“ Warbrick a Brian Singer nezanevreli na spoločné dovolenky ani po tom, ako sa z ich firiem stali svetové giganty.


Spoluzakladateľ John Law
John Law bol v sedemdesiatych rokoch 20.storočia podobne ako Alan Green, ďalším plážovým chlapcom, ktorého životom boli vlny a surf. „Lawo“ ako ho kamaráti prezývali, je úplným opakom Alana. Je pokojný a málo ukecaný, no za to pragmatický a má obchodného ducha. Aj preto si ho Alan vybral za parťaka a v roku 1971 mu ponúkol partnerstvo v jeho rozbiehajúcom sa podniku. Slovo dalo slovo a v čase, keď vlny nepriali, títo dvaja kamoši v kuchyni šili trenírky pre surferov. Tí si ich produkty aj pre dovtedy nevídané technické a funkčné prednosti rýchlo obľúbili a do roku 1975 sa ich boardshorty predávali po celej Austrálii. Alanove a Johne boardshorty totiž surferom ponúkali všetko, čo v tej dobe potrebovali. Boli vyrobené z neoprenu, pevne im obopínali boky, ale zároveň na nich dobre sedeli a mali výrazné farby.

Ako sa Quiksilver dostal do sveta
Keď sa Quiksilver dostal do povedomia surferov po celej Austrálii nastal čas, aby sa značka posunula ďalej do sveta. Tento nápad skrsol v hlave ďalšiemu plážovému frajerovi. Volal sa Jeff Hakman, austrálske vlny dobil v roku 1976, keď vyhral súťaž Bell a chcel sa dostať na svetovú úroveň. Na to, aby však mohol preraziť aj na iných vlnách potreboval finančné zázemie. Vyjednal preto dohodu s Quiksilver na predaj ich produktov v USA a spolu s Bobom McKnightom založil Quiksilver USA. Do začiatku deväťdesiatych rokov 20.storočia sa značka stala celosvetovou ikonou. Postupne prerazila v Európe, Japonsku, Južnej Afrike, Turecku, Ázii i v Brazílii. V súčasnosti je Quiksilver popredná svetová spoločnosť, ktorá združuje i iné značky a volá sa Boardriders, Inc. Ale o tom si napíšeme na budúce ☺

Logo a názov Quiksilver
Na záver ešte pár slov k logu a názvu spoločnosti. Oba majú hlbší význam. Logo je inšpirované slávnym japonským drevorytom zobrazujúcim tajfúnovú vlnu a horu Fudži. Pre Alana to bolo dokonalé spojenie toho, čo chcel svetu priniesť. Dobrodružstvo na doske na vlnách i horách.
Názvu spoločnosti zas pomohla Alanova manželka Barbara, ktorá mu vnuka myšlienku. V časoch, keď Alan začínal, čítala román opisujúci spôsob správania sa ortuti. Ortuť je nepolapiteľná tekutina, ktorá sa ľahko mení a niečo podobné sa snažil Alan urobiť aj zo svojej spoločnosti. Samotný názov Quiksilver následne odvodil od termínu starovekých alchymistov predstavujúci proces premeny kovov na zlato. A presne to bolo Alanovým cieľom, premeniť dobrú látku na niečo mimoriadne, ale zároveň dostupné pre všetkých.
⌨️ K. Kmeťová 📸 Quiksilver, Google